Ľudia sú vo svojej krutosti naozaj vynaliezavý 😦

Týranie zvierat, či už psychické alebo fyzické považujem za celosvetový problém. Deje sa to všade, lebo všade na svete žijú ľudia, ktorý si potrebujú niečo dokazovať, kompenzovať či sa vyžívajú v krutosti.

Za-tyranie-zvierat-islo-za-sest-rokov-do-vazenia-iba-sest-ludi

Domáce týranie
Začala by som tým najbežnejším druhom týrania, ktoré sa môže odohrávať za zatvorenými dverami, kde by sa mal každý, vrátane zvieraťa, cítiť najbezpečnejšie. Väčšinou sa jedná o fyzické tresty. Každý kto má psa sa občas dostal do bodu, keď mu dal po riťke novinami, či ho slovne vyhrešil za zničený nábytok, smeti vyťahané z koša, či zjedené jedlo. Pes by mal vedieť keď urobí niečo zlé, ale rovnako ako pri trestaní detí i tu je nutné poznať určitú hranicu a uvedomiť si, že i zviera cíti bolesť!
Zvieratá, ktoré sú obeťami cieleného domáceho týrania sú často podvyživené, majú na tele rany, môžu krívať, mať vypelichanú srsť a podobne. Týrané zvieratá sú často kompletne zanedbané a nedostávam sa im veterinárnej starostlivosti. Môže sa stať, že nie sú ani len venčené a obývajú jednu miestnosť, či dokonca len klietku v byte a sú nútené žiť vo vlastných výkaloch a moči. Som si istá, že žiaden človek by takto nechcel žiť a dobrovoľne by si to nevybral. O zvieratách platí to isté, svoje nory a pelechy si udržujú v čistote a vedia prečo.

Za domáce týranie tiež môžeme považovať, ak sa majiteľ o zviera nestará a ponechá ho na pozemku vlastnému osudu: “Však on už si niečo uloví.” Skutočne, pokiaľ ide o zviera ako je napríklad mačka, tak potom áno, tie sa o seba veľmi často vedia postarať i sami, nelipnú toľko na ľuďoch a ich inštinkty lovca zostávajú aj po domestikácii nedotknuté. Takže dostať sa z pozemku a uloviť si nejakú tú myš je pre nich minimum, ale čo taký pes? Psy boli domestikované tak, aby sa stali na ľuďoch závislými a keď ich majiteľ opustí trpia nie len fyzicky, ale tiež psychicky a môžu sa u nich vyvinúť depresívne stavy. Môžu zdivočieť a stať sa agresívnymi či sa u nich môžu vyvinúť rôzne obsedantno-kompulzívne poruchy.

 

Chovné stanice (množiarne)
Jedným s problémov týrania zvierat je pohľad na chovné stanice, hanlivo tiež označované ako množiarne. Slovensko si dokonca v počte množiarní drží nepekne vysoké miesto.
Ako niekto kto pozná len jednú chovnú stanicu aj to na potkany nemôžem súdiť všetkých, ale sú tu určite aj ľudia, ktorí tento biznis vedia robiť slušne a s láskou. Preto nesúdim bez dôkazov a to radím aj vám. Samozrejme sú tu ľudia, ktorí v chovaných zvieratách vidia len peniaze, držia ich v malých klietkach a von ich púšťajú len na pokrytie. Prirodzene to považujem za skutočnú krutosť a nespravodlivosť.
Ako predísť podporovaniu takej množiarne je často jednoduchšie, ako si myslíme. V prvom rade si zviera zájdite vyzdvihnúť osobne a trvajte na tom, že chcete vidieť v akých podmienkach žijú zvieratá v danej chovnej stanici. Slušný chovateľ by nemal mať problém oboznámiť vás s prostredím ani s rodičmi vášho vyvoleného šteniatka. Slušný chovateľ dbá na genetickú rovnováhu potomkov, preto sa vždy určuje, ktoré psy sú na krytie vhodné a s akým partnerom. V množiarňach je to často jedno, hlavne aby boli šteňatá a tak nechajú páriť sa i súrodencov z rovnakého vrhu, alebo potomkov s ich rodičmi. To má za následok rôzne vrodené, genetické ochorenia, ktoré sa nemusia prejaviť okamžite, ale časom.
Slušný chovateľ má doklady o veterinárnej starostlivosti a očkovaniach všetkých svojich chlpatých zverencov a nemá problém vám ich dať k nahliadnutiu. Taktiež šteniatka na predaj so slušných staníc už často nejaké to očkovanie či prvotnú veterinárnu prehliadku majú absolvovanú pred predajom a informácie by sa mali nachádzať v sprievodných dokumentoch.

Zvieratá držané v nevyhovujúcich podmienkach sú často navyknuté na stiesnené priestory, preto sa boja vonkajšieho sveta. Majú problémy s chôdzou a držaním tela. Nie sú socializované a preto môžu byť agresívne či naopak extrémne plaché. Podobne ako deti sa môžu od strachu pokakávať a pocikávať. Fenky, ktoré porodia a starajú sa o svoje šteniatka v špine a vlastných výkaloch si môžu vytvoriť nepríjemný zvyk jesť vlastné exkrementy a to z jediného dôvodu, v snahe udržať okolie svojich šteniatok čo najčistejšie. Často aj po oslobodení majú problém zbaviť sa týchto návykov. Psy v klietkach nemajú žiadne podnety a nudia sa, čo vedie k obsedantno-kompulzívnym poruchám, čo je vlastné opakovanie určitého vzorcu správania – naháňanie svojho chvosta, točenie sa, neustále obiehanie obvodu miestnosti, vylizovanie a trhanie srsti…

 

Vyvážanie zvierat do zahraničia
Tento problém nadväzuje na problematiku množiarní, ktorých je na našom území neúrekom a zvieratá v nich často žijú v nevyhovujúcich podmienkach. Vedeli ste, že z územia SR je ročne vyvezených až 500 000 šteniatok a psov do zahraničia, často v katastrofálnych podmienkach bez jedla, vody a klimatizácie? Žiaľ je to veľký problém, ktorému je náročné zabrániť. Pre týchto ľudí je to však výborný biznis a v zahraničí dostanú za šteniatko od 250-500 eur a samozrejme nezdanených, lebo sa na to nemyslelo.
Do zahraničia sú často vyvážané šteniatka s vrodenými ochoreniami závažného charakteru a nový majitelia tak získajú čistokrvného psíka, ktorý potrebuje buď to doživotnú veterinárnu starostlivosť, či chirurgický zásah alebo im dokonca uhynie. Je alarmujúce, že väčšina zadržaných pri prevoze zvierat do zahraničia sú Slováci, ktorí si zo živých tvorov vytvorili nelegálne prosperujúci biznis.

množitel6

Kožušinové farmy
Ďalšou z mnohých krutostí sú kožušinové farmy, kde sú zvieratá podobne ako v množiarňach držané v nevyhovujúcich podmienkach a nakoniec zabíjané pre svoju srsť. Tieto zvieratá tiež trpia rôznymi vrodenými ochoreniami v dôsledku šľachtenia.
Keď sa nejaké zviera stane nedostupným, napr. v záujme jeho ochrany, začne sa šľachtiť. Líška hrdzavá bola vyšľachtená tak, aby mala bielu srsť, čím sa má podobať polárnej líške a po jej kožuchu je dopyt. To má však za následok narodenie jedinca s vrodenými vadami.

 

Psie a kohútie zápasy
Krutá zábava, ktorú ani príroda nevymyslí, ale človek ochotne zorganizuje. Znova tu ide o peniaze a ľudskú kratochvíľu, ktorá je samozrejme nelegálna a krutá.
Kohúty a psy sú cvičené k agresívnemu správaniu voči iným zvieratám. Sú učené, aby zviera zabili, či vážne zranili a majiteľ často musí psa od jeho bezbrannej koristi doslova odtrhnúť.
Zvieratá sa pred samotným zápasom v aréne cvičia a hecujú na mladších či menších psoch, ktoré nemajú na zápasenie dostatočnú fyzickú výbavu. Tieto psy, ak prežijú, si často po zbytok života nesú na tele i na duši jazvy, ktoré sa veľmi zle hoja. Sú plaché, nervózne, nedôverčivé, agresívne, predovšetkým k iným zvieratám. Žiaľ ich prevýchova a resocializácia je často nemožná a zviera musí byť utratené.

paws4

Lov
Teraz nemám namysli poľovanie v tom pravom slova zmysle, ktorého úlohou je regulácia zvierat v danej oblasti a platia naň prísne zákony. Hovorím tu o nelegálnom uzatvorenom love divokých zvierat, ku ktorému dochádza často napr. v Afrike.
Jedná sa o to, že zviera je často odchované ľuďmi, či unesené z divočiny a zatvorené na malé ohraničené územie, či len do klietky. Ľudia si zaplatia za to, aby si mohli dané zviera uloviť a odniesť si z neho domov trofej. Takto ulovené zviera nemá možnosť úniku a po nepresných zásahoch trpí v bolestiach než nakoniec uhynie.

 

Ako zabrániť týraniu zvierat?
Aj u nás existujú spôsoby, ako týraniu zvierat zabrániť, no ani zďaleka našich chlpáčov nechránime tak, ako v iných krajinách EU. Práve naopak sa nám podarilo ešte niekoľko faux pas, ako pri zákone, kde do anestézy zabudli zahrnúť i našich miláčikov. Najnovší návrh na zvieratá len na vodítkach a iste by sme našli mnoho ďalších nepodarkov našich zákonodarcov. V súčasnosti tento štát zvieratá takmer nechráni a štátna veterinárna správa i polícia majú v mnohých ohľadoch zviazané ruky.

No predsa, ak ste svedkami týrania, môžete to ohlásiť inšpektorovi Regionálnej veterinárnej správy (RVPS), ktorý je podľa zákona (o veterinárnej starostlivosti a ochrane zvierat č. 488/2002) povinný konať. Väčšinou sa tu však riešia prípady týrania poľnohospodárskych zvierat, ale neváhajte ani s nahlásením trpiaceho domáceho maznáčika.

Ak ste svedkami, že niekto zabil, či postrelil zviera, môžete k incidentu privolať policajnú hliadku (158, 112), ktorá je povinná incident zdokumentovať! Preto ak budú frflať, trvajte na tom, aby to oficiálne zapísali!

Ďalším z riešení týrania zvierat je kontaktovať organizácie, ktoré sa venujú riešeniu prípadov týrania. Sloboda zvierat má k dispozícii inšpektora ochrany zvierat, ktorý je zastihnuteľný vždy na tel. č. 0903 727 014. Funguje tu tiež tzv. linka proti krutosti kde vám poradia ako sa zachovať v danej situácii, či ako pomôcť malému najdúchovi.

16473395_10155080510137042_4709862600554563143_n

Ak teda narazíte na prípad týrania zvierat neváhajte a kontaktujte príslušné orgány a organizácie, ktoré bojujú za práva chlpáčov.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s